Pre  rodičov

Brainstorming – v preklade znamená „búrka v mozgu“ (brain – mozog, storm – búrka), burza nápadov, spontánne prinášanie nápadov. Tvorcom metódy je  A. F. Osborn (Adamusová et al., 2001). Je to vzdelávacia metóda riešenia problémov, pri ktorej skupiny účastníkov tvoria nové nápady, hľadajú riešenia daného problému, a to v tvorivej atmosfére. Voľná atmosféra pri práci umožňuje produkovať viac uvoľnenejších, slobodnejších nápadov. Ide teda o vzdelávaciu metódu rozvíjajúcu tvorivé myslenie účastníkov vzdelávacieho procesu.  

          Pri brainstormingu je dôležité, aby  nápady boli zapisované na viditeľné miesto  vo forme krátkych viet alebo len pomocou jedného slova, aby sa nekomentovali nápady iných pred ukončením procesu,  aby sa zapísal každý nový podnet, aby učiteľ nechodil po triede,  aby proces zápisu bol zastavený v okamihu, keď sa „búrka nápadov“ vyčerpá.

          V tejto fáze si musí učiteľ uvedomiť, že „každý názor je správny názor“ – nesmie ho potlačiť, aby sa u žiakov nevyvolal strach zo zle vypovedanej odpovede. Odpovede žiakov ako aj ich reakcie, sú rôzne.

          Brainstorming pomáha odhaliť to, čo vieme (a čo nevieme) o danej problematike, a dáva nám tak predstavu, koľko musíme naštudovať, aby sa učivo zvládlo a daná hodina splnila vyučovací cieľ

Schopnosť zhrnúť informácie, zachytiť ucelené myšlienky, pocity a presvedčenia v niekoľkých slovách je dôležitou zručnosťou.  To vyžaduje dôkladnú, hĺbavú úvahu založenú na bohatých vedomostiach. Cinquain  je „báseň“, ktorá vyžaduje zlučovanie informácií  do stručných, výstižných výrazov, ktoré opisujú alebo reflektujú tému.

          Cinquain pochádza z francúzskeho slova  päť, takže je to päťveršová báseň. Má svoje pravidlá, s ktorými je potrebné žiakov oboznámiť.

Prvý riadok je jednoslovné pomenovanie témy (zvyčajne podstatné meno).

Druhý riadok je dvojslovný opis témy (dve prídavné mená).

Tretí riadok troma slovami vyjadruje činnosť, akciu, dej týkajúci sa témy (tri slovesá). 

Štvrtý riadok tvorí štvorslovný výraz  vyjadrujúci emocionálny vzťah alebo vcítenie sa do témy, názor na tému.

Piaty riadok je jednoslovné synonymum, ktoré rekapituluje podstatu témy.

          Ak ešte žiaci nemajú  skúsenosti, vysvetlíme najprv spôsob tvorby a pravidlá pre vytvorenie cinquainu. Uvedieme niekoľko príkladov. Potom vypracujeme cinquain v skupine. Spočiatku to môže byť pre niektorých žiakov náročné. Účinným prostriedkom je preto rozdelenie skupiny do dvojíc. Zadáme tému. Každý žiak bude mať 5 – 7 minút na napísanie svojej básne. Potom v dvojiciach použijú oba cinquainy na napísanie spoločnej básne, na ktorej sa obaja žiaci dohodnú. Nasleduje rozhovor na tému, prečo napísali to, čo napísali, čím sa dostanú k ďalšej úvahe a kritickému pohľadu na danú tému. Cinquainy sa môžu prečítať aj v triede. 

          Cinquain je rýchly a pritom silný nástroj reflexie, syntézy a zhrnutia pojmov a informácií. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že žiaci musia vyjadriť ucelené myšlienky, pocity na danú tému len v niekoľkých slovách, čo nie je jednoduchá vec.

  Metóda  interaktívneho záznamového systému pre efektívne čítanie a myslenie  INSERT (podľa anglickej skratky Interactive Notating System for Effective Reading and Thinking) je prostriedkom  ako udržať pozornosť pri čítaní textu. Táto metóda slúži na sledovanie toho, ako čitatelia rozumejú čítanému textu. Využíva sa hlavne vo fáze uvedomenia si významu.  Žiak sa v nej dostáva do kontaktu s novými informáciami v podobe písaného – náučného textu, prednášky, výkladu alebo experimentu.

          Podstatou metódy INSERT je, aby si žiaci počas čítania zaznamenávali znaky na okraj textu.  Žiaci text označujú podľa toho, aké majú o danej téme vedomosti a ako text chápu. Nie je potrebné označovať každý riadok alebo myšlienku v texte, znak by mal odrážať vzťah žiaka k vybranej informácii vo všeobecnosti. Stačí, keď urobia jeden až dva znaky v jednom odseku. 

Znaky používajú takto:

√      tento znak sa dá na okraj textu tam, kde text potvrdil známu informáciu,   o ktorej žiak vedel,

-    tento znak sa dá na okraj textu tam, kde je informácia v nesúlade s poznaním žiaka,

+      tento znak sa dá na okraj textu tam, kde sa žiak dozvedel novú informáciu,

?      tento znak sa dá na okraj textu tam, kde informácia nie je jasná,  alebo kde by sa žiak chcel o nej viac dozvedieť.

          Žiakom dáme text, ktorý majú pozorne prečítať a označovať. Keď všetci dočítajú, necháme im čas na úvahu o prečítanom. Je užitočné, keď si každý účastník urobí jednoduchú tabuľku, do ktorej názorne naznačí najpodstatnejšie informácie podľa jednotlivých znakov INSERTu.

          Žiaci môžu v dvojiciach, v skupinách navzájom porovnávať svoje tabuľky a diskutovať o tom, čo vedeli o téme predtým a teraz. Môžu zdôrazniť, čo bolo pre koho zaujímavé.  Mali by vyjadrovať vlastnými slovami myšlienky a  informácie, s ktorými sa stretli, aby sa im v pamäti vytvorili nové schémy.  V záverečnej fáze žiaci diskutujú v rámci celej triedy

Skladačka je založená na tímovej práci v rámci  skupiny, pričom každý člen skupiny sa stáva expertom na určitý obsah učiva (Adamusová et al., 2001).

Organizácia skladačky

1. Náučný text si rozdelíme na obsahovo primerane rozsiahle 4 časti.

2. Účastníkov zadelíme do kooperatívnych (domovských) skupín a zadáme učivo. V rámci každej kooperatívnej skupiny má jej člen pridelené vlastné učivo, ktoré je iba jednou časťou náučného textu. Túto svoju časť sa má naučiť, pričom ho dopredu upozorníme, že to musí zvládnuť tak, aby bol schopný naučiť svoj text ostatných členov domovskej skupiny. 

3. Expertné skupiny študujú a pripravujú prezentácie. Prítomných s rovnakým učivom dáme do jednej expertnej skupiny. Títo experti čítajú a učia sa učivo spolu. Uvažujú o postupe, ako ho čo najlepšie naučiť ostatných po návrate do domovskej skupiny. Premyslia si aj kontrolu porozumenia u týchto členov skupiny.

4. Experti na svoju časť učiva sa vrátia do svojich domovských skupín. Tam sa teraz nachádzajú všetci ostatní experti (s číslom 1,2,3 i 4), takže si môžu začať navzájom postupne vysvetľovať celé učivo. Cieľom práce skupiny je, aby sa všetci jej členovia naučili celé učivo (Meredith et al., 1999a).